Žijeme v čase, keď sa hrozby šíria rýchlejšie než pravidlá, ale základné piliere kyberbezpečnosti vieme postaviť.

➡︎ Základom mitigácie kybernetických rizík je viditeľnosť do toho, čo sa deje v infraštruktúre, a kontrola nad tým.

Organizácie musia vedieť, aké systémy majú, kde sú ich dáta, kto k nim pristupuje a čo je kritické pre chod firmy alebo inštitúcie. Bez tohto prehľadu nefunguje žiadna ďalšia ochrana.

Prakticky to znamená: mať zmapované aktíva s definovanými vlastníkmi, spracovanú analýzu a rizík a dopadov, zavedené bezpečnostné procesy, zvládnuté riadenie identít, viacfaktorové overovanie, zavedený princíp minimálnych oprávnení– teda že každý má prístup len k tomu, čo skutočne potrebuje. A nad tým všetkým mať dohľad.

➡︎ Druhou vrstvou sú moderné bezpečnostné nástroje.

Klasický antivírus už nestačí. Nevyhnutnosťou sa stávajú EDR a XDR riešenia, ktoré dokážu správanie v systémoch sledovať v kontexte a spolu s ďalšími nástrojmi reagovať aj na neznáme hrozby.

Rovnako dôležité je logovanie a centrálny dohľad podporený SIEM riešeniami , ktorý ústi do komplexného SOC, aby útok neostal nepovšimnutý celé dni či týždne. Tento problém, keď sú útočníci v sieti niekoľko dní či mesiacov, stále pretrváva.

➡︎ Špecifickú kapitolu tvorí ochrana pred AI podporovanými útokmi a dezinformáciami.

Tu technológia sama osebe nestačí. Firmy a inštitúcie potrebujú jasné overovacie procesy. Napríklad ako sa potvrdzujú platby, zmeny účtov, pokyny manažmentu či komunikácia s verejnosťou.

Práve jednoduché pravidlá typu „žiadna citlivá zmena iba na základe e-mailu alebo telefonátu“ sú jednou z najúčinnejších obrán proti deepfake a sociálnemu inžinierstvu.

➡︎ Veľmi silným, no často podceňovaným nástrojom je príprava na incidenty.

Zálohy, krízové plány a cvičenia rozhodujú o tom, či je kybernetický útok existenčný problém alebo „len“ vážny incident. Záloha, ktorú nikto netestoval, je ilúzia bezpečnosti. A ani krízový plán na papieri v reálnej situácii nepomôže nikomu.

➡︎ Dôležitým posunom v myslení je prechod od ochrany systémov k odolnosti organizácie.

To znamená počítať s tým, že útok raz príde. Otázkou je, ako rýchlo sa dokážeme rozhodovať, komunikovať a obnoviť kľúčové funkcie. Kyberbezpečnosť sa tu prepája s riadením rizík, právom, komunikáciou aj vzťahmi s topmanažmentom. Proste kyberbezpečnosť už nie je iba „téma pre ítečkárov“.

➡︎ Nikdy, ani v tomto prípade nezabúdajte, akí dôležití sú ľudia.

Bezpečnostné školenia nemajú byť formálne, ale praktické a pravidelné, zamerané na reálne scenáre. Ako sa hovorí, najužitočnejší kyberbezpečnostný špecialista bude zamestnanec, ktorý rozpozná podozrivý e-mail alebo telefonát a ešte ho aj nahlási.

➡︎ Analytický tím ALISON Slovakia špeciálne k téme AI v slovenskej praxi.

Skutočné riziko nespočíva v samotnej umelej inteligencii, ale v spôsobe, akým s ňou pracujeme.

V ostatnom čase sa vo firmách a v organizáciách stretávame s nekontrolovaným využívaním AI nástrojov, ktoré spracúvajú osobné údaje.

Ak do verejných, zdravotníckych, či akýchkoľvek procesov vpustíme generatívne modely bez jasných pravidiel a kontroly, dokážeme síce za pár sekúnd vytvoriť text, no zároveň aj veľmi rýchlo vyrobiť problém.

Prvý problém si vyrobíte s porušením GDPR a čoskoro aj s AI Act. Ten už formálne platí a jeho kľúčové povinnosti sa začnú naplno uplatňovať v roku 2026. Druhý problém nastane v momente zneužitia týchto údajov.

Ak má byť umelá inteligencia pomocníkom a nie rizikom, musí sa používať rozumne. To znamená dodržiavať pomerne jednoduché a základné princípy, známe už roky:

➡︎ anonymizácia údajov

➡︎ jasne nastavené prístupové práva

➡︎ kontrola tokov dát pomocou DLP nástrojov

➡︎ Cloud Access Security Broker (CASB) nástrojov, ktoré sledujú a kontrolujú používanie cloudových služieb vrátane AI platforiem

➡︎ absolútny zákaz poskytovania akýchkoľvek citlivých osobných údajov verejným modelom.

Školenia o AI by mali viesť ľudia, ktorí chápu nielen technológiu, ale aj bezpečnosť a zodpovednosť.

***

Zjednodušene povedané, mitigácia kybernetických rizík dnes stojí na kombinácii technickej ochrany, zdravého sedliackeho rozumu a pripravenosti na krízu.