|
Sociálne inžinierstvo |
1 067 |
|
Podozrenie na úspešný prienik do systému vrátane APT |
126 |
|
Nedostupnosť: DoS, DDoS útok, sabotáž, výpadok služby |
106 |
|
Zraniteľnosti |
66 |
|
Škodlivý kód – vírus, malvér, ransomvér |
62 |
|
Vyhrážanie |
42 |
|
Iné |
41 |
|
Nevyžiadaná pošta, spam |
38 |
|
Pokus o prienik do systému |
34 |
|
Neoprávnený prístup k informáciám, únik informácií, poškodenie informácií |
32 |
|
Skenovanie siete |
17 |
|
Podvod, neautorizované využitie prostriedkov, porušenia autorských práv |
15 |
|
Obťažovanie |
4 |
Podľa prieskumov z roku 2025 aspoň jeden AI systém využíva 52 percent populácie. Využívanie AI v rámci organizácie, kde pracuje, uviedlo len 25 percent opýtaných subjektov. Presne povedané – 41 percent respondentov uvádza, že AI nevyužíva vôbec, a 31 percent zatiaľ len zvažuje využitie AI.
V kontexte týchto údajov si možno položiť otázku, či organizácie, ktoré deklarujú, že AI nevyužívajú, majú skutočne pod kontrolou svoju infraštruktúru a dáta – a či ich zamestnanci nefungujú v režime tzv. shadow AI. Teda či na prácu s dátami organizácie nepoužívajú vlastné AI aplikácie mimo dohľadu firmy.
Ruka v ruke s touto hrozbou ide aj fakt, že 46 percent respondentov nemalo v roku 2025 samostatný rozpočet na kybernetickú bezpečnosť oddelený od rozpočtu na IT.
Štúdia Unaware, Unfunded and Uneducated: A Systematic Review of SME Cybersecurity vznikla na základe systematickej analýzy takmer tisícky vedeckých publikácií, kde autori vyhodnotili 77 najrelevantnejších štúdií z rokov 2017 až 2023.
Cieľom bolo identifikovať spoločné faktory, ktoré najviac ovplyvňujú úroveň kybernetickej bezpečnosti malých a stredných podnikov vo svete.
Autori zdôrazňujú záver, že práve nedostatok odborných kompetencií je základnou príčinou ďalších problémov – podniky často nevedia správne vyhodnotiť riziká ani určiť, do ktorých bezpečnostných opatrení investovať.
Aj v roku 2026 sa predpokladá, že podiel malých a stredných podnikov na tvorbe HDP bude rásť. Predstavujú chrbtovú kosť slovenskej ekonomiky, zároveň však patria medzi organizácie s najnižšou úrovňou kybernetickej odolnosti.
Digitalizujú podnikové procesy, rozširujú využívanie cloudových služieb, zamestnanci pracujú na diaľku a k tomu aj v tomto prostredí rastie využívanie umelej inteligencie. Ich schopnosť chrániť informačné aktíva však často zaostáva.
Na aktuálnom európskom prieskume Agentúry ENISA sa zúčastnilo približne 250 malých a stredných podnikov a podelili sa o svoje názory
Zvyšovanie kybernetickej odolnosti malých a stredných podnikov nie je možné dosiahnuť iba nákupom nových technológií.
Rovnako dôležité sú zvyšovanie povedomia manažmentu, rozvoj odborných kompetencií, jednoduché metodiky, dostupné vzdelávanie a finančne primerané bezpečnostné opatrenia, ktoré dokážu malé podniky zavádzať postupne a dlhodobo.
Prieskum Verizon Business State of Small Business Survey každoročne mapuje technologické trendy medzi malými a strednými podnikmi v USA. Šiesty ročník zahrnul viac ako šesťsto vlastníkov a manažérov podnikov s 1 až 500 zamestnancami.
Napriek rastúcemu povedomiu odborníci upozorňujú, že najväčším problémom malých a stredných podnikov už nie je samotná znalosť kybernetických hrozieb, ale ich schopnosť preniesť poznatky do každodennej praxe.
Mnohé podniky stále nemajú pripravený plán reakcie na bezpečnostné incidenty, nevedú evidenciu zraniteľností, nevykonávajú pravidelné testovanie obnovy dát ani systematicky neriadia bezpečnosť svojich dodávateľov.
Kybernetickú bezpečnosť často riešia až v okamihu, keď dôjde k incidentu alebo keď si to vyžiada zákazník, poisťovňa či regulátor.
Nové európske predpisy, predovšetkým Cyber Resilience Act (CRA) a AI Act, posúvajú tému kybernetickej bezpečnosti na úroveň manažmentu. Bezpečnosť už nebude len technickou otázkou IT oddelenia, ale stane sa súčasťou riadenia rizík, zmluvných vzťahov a obchodných rozhodnutí.
Členské štáty EÚ majú skúsenosti z oblastí, kde obdobná regulácia funguje už dlhšie, napríklad ako je ochrana osobných údajov či bezpečnosť kritickej infraštruktúry. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že legislatíva je silným impulzom, nie však zárukou zmien.
Skutočný posun v úrovni kybernetickej odolnosti neprinesú samotné kontroly a pokuty, ale obchodné vzťahy.
Veľké podniky, banky, telekomunikační operátori či výrobcovia budú od dodávateľov čoraz častejšie požadovať preukázanie primeranej úrovne kybernetickej bezpečnosti. Aj keď malá firma nie je priamo regulovaným subjektom, môže byť nútená zaviesť bezpečnostné opatrenia ako podmienku ďalšej spolupráce.
V praxi tak vznikne sekundárny legislatívny tlak, ktorý sa bude prenášať na celý dodávateľský reťazec.
Legislatívny tlak pravdepodobne povedie k postupnému zvyšovaniu úrovne kybernetickej odolnosti.
Progres vo zvyšovaní kybernetickej odolnosti prinesie až kombinácia regulačných požiadaviek, tlaku zo strany zákazníkov a dodávateľov, dostupných metodík, vzdelávania a aj primeranej finančnej investície.
