11/2018

Report bezpečnosti

Až tretina členských štátov EÚ zažila v roku 2017 ohrozenie kritickej infraštruktúry v dôsledku kybernetického útoku.

Kyberútoky spôsobujú astronomické škody, naša pripravenosť je nedostatočná.

Ocitli sme sa v ére masívnych a bezprecedentných kyberútokov, ktoré spôsobujú astronomické škody súkromným spoločnostiam aj verejným inštitúciám.

Ako konštatuje Európska agentúra pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva vo svojej výročnej štúdii za rok 2017: Najznámejšie ransomwary roka ako WannaCry, Bad Rabbit, či NotPetya priniesli celosvetové straty v hodnote viac ako 5 miliárd dolárov. Destabilizáciu kritickej infraštruktúry kybernetickým útokom zaznamenala až tretina členských štátov EÚ. Útoky smerujú na kritické priemyselné odvetvia, zdravotníctvo, dopravu a telekomunikácie, pričom najčastejšie využívali zločinci malwary a DDoS útoky.

Zároveň však prieskum o využívaní digitálnych technológií na Slovensku v roku 2018 potvrdil, že len necelých 40 percent našich podnikov má pokročilé bezpečnostné nástroje pre odhaľovanie vydieračských a škodlivých softvérov, či iných hrozieb.

Podľa prieskumu agentúry GfK väčšina slovenských firiem – až 93 percent – využíva štandardné preventívne systémy, napríklad antivírusy a firewally. Sofistikovanejšie bezpečnostné nástroje zamerané na nové hrozby, ako sú napr. Ransomvéry, nástroje pre šifrovanie dát a prediktívny monitoring počítačových sietí, využíva iba 38 percent spoločností. A len 20 percent firiem plánuje v najbližších 3 až 5 rokoch investovať do nadštandardných systémov pre IT bezpečnosť. Pritom útoky na firmy, obchodníkov, infraštruktúru a verejné služby majú obrovské dopady.

„Kybernetická hrozba je hrozbou pre biznis a tak ju treba aj chápať,“ povedal 12. septembra Martin Ciaran, výkonný riaditeľ britského Národného centra kybernetickej bezpečnosti ( The National Cyber Security Centre) na konferencii Konfederácie britského priemyslu. „Existuje oveľa viac výziev pre kybernetickú bezpečnosť, než je iba Rusko, akokoľvek je aj táto hrozba vážna a trvalá.“

Podľa Ciarana sa na Britániu môžu zamerať ruskí hackeri, no dáta zákazníkov môžu byť rovnako ohrozené inými krajinami, alebo zločincami. Útoky na internetových ale aj fyzických obchodníkov, viedli len v posledných mesiacoch ku krádežiam miliónov osobných údajov. Vzniknuté škody sú obrovské.

Náklady spojené s hackerskými útokmi zahŕňajú

  • Reálne ukradnuté peniaze
  • Náklady na nákup nových IT zariadení
  • Pokuty za porušenie predpisov
  • Straty spojené s výpadkom produkcie.

„Zarátať treba aj nepriame náklady od klesajúcej ceny akcií spoločnosti až po nárast nákladov na poistenie, nehovoriac o nefinančných stratách, ako je povedzme poškodenie dobrej povesti,“ dodáva Martin Ciaran. Medzi najviac poškodenými bola spoločnosť, ktorá bola vystavená útoku malwarom NotPetya.

Účet za vzniknuté škody obsahoval

  • 4 000 nových serverov,
  • 4 5000 nových počítačov,
  • 2 500 nových aplikácií.

Celkové náklady v dôsledku útoku na firmu sa odhadovali na 150 až 250 miliónov libier (160 až 280 miliónov eur).

Až tretina členských štátov EÚ zažila ohrozenie kritickej infraštruktúry v dôsledku kybernetického útoku. V Nemecku bola napríklad masívnemu útoku ransomverom WannaCry vystavená železničná spoločnosť Deutsche Bahn a spoločnosť O2, v Španielsku Telefonica, v Maďarsku Telenor Hungary, v Rumunsku ministerstvo zahraničných vecí a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska sa stal obeťou zdravotný systém NHS. Na Slovensku bola v súvislosti s WannaCry poškodená napríklad Fakultná nemocnica v Nitre.

Poslanci Európskeho parlamentu prijali ešte 13. júna 2018 uznesenia, ktorými žiadajú posilnenie kybernetickej obrany EÚ a užšiu spoluprácu EÚ s NATO. Inštitúcie aj firmy sa však musia spoliehať i na vlastné riešenia.

Svet sa ocitol v ére bezprecedentných a ničivých kyberútokov s obrovským rozsahom škôd. V porovnaní s ich výškou je účinná ochrana oveľa lacnejším a výhodnejším riešením.

Informačný súhlas: Na účely merania a štatistiky návštevnosti webovej stránky používame súbory cookies. Ide o štatistické údaje o tom, kedy a ako používatelia prezerajú stránky, a tieto údaje neidentifikujú žiadnu fyzickú osobu. Používame cookies tretích strán, ktoré sú štandardné pre daný odbor, napríklad Google Analytics. Ak chcete odmietnuť akceptáciu cookies, môžete tak urobiť v nastavení vášho prehliadača.

Rozumiem